Psychohygiena pokračuje. Druhý večer bez sociálnych sietí. Priznám sa trochu ma pália prsty. Najprv len tak sedím a neviem čo so sebou. Potom si spomeniem. Napíš blodžík, dievča. Čo čakáš? Dieťa už spí,
Dnes som ho bola unaviť na kupku. Ako správny extrovert tam pútal na seba pozornosť. Dosť zreteľne. Našťastie nie hádzaním sa o zem, Noel (1rok a tri mesiace). Prejde okolo nás dievča (cca 15r). Úškrn. Nespúšťa z nej oči. Snaží sa zaujať jej pozornosť. Podarilo sa. Zakývala mu. Môže teda pokračovať v ožužlávaní erárnych guličiek v bazéne. (hovorím si "matka dýchaj, je to imunita"). Na šmyklavku, vypiť vodu z fontány, pohrať sa s vodným mlynom.... STOP. Prechádza popri nás mladá slečna (cca 25r). Kýva odušu. Posiela pusu. Čo? Len tak? Bez vývzy matky? Úškrn. Zasa mal úspech. Prihovorila sa. Šťastný sa vracia k detským povinnostiam. Šmyklavka, fontána, ponoriť sa. A ja za len ním behám ako taký tajtrlík.
Čo už. Šťastné dieťa=šťastná mama.
Šťastný spolu odchádzame domov, Noelko zvyšuje svoje skóre ešte aj pri odchode. Teta za okienkom sa konečne usmiala.
A keďže mi moja sestra dnes poslala screenshot, kde sa mamičky chvália ako ich detičky prespia celú noc, ja po hodinovom spánku syna odchádzam do spálne lebo sa zobudil...Didok to istí. :D
Dopočutia, keď bude zas raz spať.
kika
